Stručný prehľad svetového náboženstva

Termín islam
Islam doslova znamená „odovzdať sa, prijať, odovzdať sa, podriadiť sa“. Byť moslimom znamená odovzdať sa do vôle najvyššieho božského vládcu. Keďže Božia vôľa je zakotvená v zákonoch, islam je náboženstvom zákona. Tieto zákony nielen spájajú ľudí s posmrtným životom, ale formujú celý tento svet. Keďže Boh je vládcom všetkého, islam nepozná oddelenie duchovného (náboženstva) a svetského. Logickým dôsledkom je, že islam je v mnohých krajinách štátnym náboženstvom. Spása ako v kresťanskom zmysle sa v islame nevyskytuje. Tiež odvrátenie sa od sveta nie je v duchu islamu: ideálom nie je mních, ale ženatý muž.

História islamu
Islam je prísne monoteistické náboženstvo (niet iného boha okrem Alaha) a najmladšie z hlavných svetových náboženstiev. Vznikol v 7. storočí, keď boli okolo 570-ročného Mohameda (narodeného okolo roku 40), obchodníka z Mekky, sprostredkované božské zjavenia, ktoré po počiatočnom váhaní oznámil ľuďom. Mohamedovo nové učenie si rýchlo našlo mnoho nasledovníkov. Medzi nimi bola jeho manželka Hadija a bratranec Ali. Keďže však aj Mohamed narazil na prudký odpor, rozhodol sa v roku 622 emigrovať do Mediny (Yatrib). Čas emigrácie (hidžra) predstavuje začiatok islamského kalendára.

V relatívne krátkom čase, dokonca aj po jeho smrti v roku 632, si nové náboženstvo podmanilo obrovské územia Arabského polostrova a do 8. storočia postúpilo cez severnú Afriku do Španielska a Francúzska.

Učenie Mohameda sa považuje za „vyslovené slovo Boha“ a je zapísané v Koráne v 114 súrách zoradených podľa dĺžky. Ďalšími islamskými zdrojmi sú hadísy (= slová a skutky Mohameda, ktoré boli odovzdané) a Síra, biografia proroka.

Mohamedovými nástupcami boli takzvaní „Štyria správne vedení Chalífa“: Abu Bar, Omar, Utman a Ali. Toho však nikdy všetci neuznali a v roku 661 bol zavraždený. Predtým bol Mi'awiya (guvernér Sýrie) vyhlásený za kalifa po bitke pri Siffine v roku 657.

Objavili sa dve rôzne viery: sunniti (90 %) a šiiti (10 %). Šiíti veria, že len pokrvný príbuzný Mohameda môže prevziať vedúcu úlohu a nie, ako v prípade sunnitov, ten, ktorého volí komunita.

Modlitba
Prorok Mohamed povedal: „Modlite sa na kolenách, státie, ležanie alebo sedenie, vo dne alebo v noci – ale modlite sa. Vy – deti, ktoré chcete ísť správnou cestou – sa musíte modliť v určený čas, a ak sa nemôžete modliť, potom môžete svoju modlitbu odložiť na inokedy, ale nikdy nechoďte spať bez toho, aby ste nechválili Boha.“

Modlitba je povinná pre každého moslima. Modlitby sa modlia päťkrát denne v pevne stanovenom čase, keď zavolá muezzín (= plačka). Päť modlitieb je Sobh, Dohr, Asr, Maghrib a Isha. Každý pozostáva zo sed-ľahov a predklonov (= dvojité predklonenie), ktoré sa nazývajú Rakaa. Každá modlitba pozostáva z určitého počtu rakaas.

Ďalej sa hovorilo: „Skôr ako sa budeš modliť, musíš splniť tieto štyri príkazy“:
1. Vaše telo a oblečenie musia byť čisté, rovnako ako miesto, kde ste sa rozhodli modliť.
2. Musíte sa obliekať striedmo, aby bolo vaše telo zakryté (muž si musí zakryť telo od pupka po kolená a žena celé telo okrem rúk a nôh).
3. Musíte odbočiť do Mekky, Svätej zeme, kde stojí Boží dom Al Kaaba.
4. Určite ste si očistili dušu umytím nasledujúcich častí tela: tvár, ruky po lakte, časti hlavy a chodidlá.

Dôležité v modlitbe je oddelenie pohlaví a to, že treba dodržiavať rituálny úkon. Čistenie častí tela (= umývanie) prebieha podľa vopred stanovenej postupnosti. Vo výnimočných prípadoch, keď nie je po ruke voda, je dovolené použiť aj kamienky alebo piesok ako náhradu za umývanie.

Päť pilierov islamu
1. Krédo šahády
Svedčím: „Niet boha okrem Boha. Mohamed je posol Boží.“ Šiíti často dodávajú: „Ali je Boží priateľ.“
2. Modlitba "Salat"
5-krát denne: pri východe slnka, napoludnie, neskoro popoludní, pri západe slnka a po západe slnka.
3. Daň, daň chudobných "Zakát"
Zakát by mal osobne dať človeku v núdzi každý dospelý, zdravý moslim.
4. V mesiaci ramadán pôst "Saum".
5. Púť „Hajj“ do Kaaby v Mekke
Každý moslim by mal raz za život absolvovať púť do Mekky.

Korán
Korán (= prednáška, čítanie), svätá kniha islamu, je písomnou zbierkou zjavení, ktoré archanjel Gabriel dával prorokovi Mohamedovi krok za krokom počas obdobia viac ako 20 rokov. Človek verí vo verbálnu inšpiráciu Mohameda: to znamená, že Korán je doslova slovo Božie. Korán je (v skutočnosti) považovaný za nepreložiteľný, pretože každý preklad vedie k výkladu. Arabčina Koránu je normou pre to, čo je arabčina pre všetky časy.

Korán je rozdelený na 114 súr (kapitol). Súry sú usporiadané podľa dĺžky (okrem prvej súry): súra 2 je najdlhšia súra, 114 najkratšia. Prvá súra, „Al Fathia“ je takzvaná úvodná súra.

Obzvlášť veľkou zásluhou je naučiť sa Korán naspamäť, to sa vyučuje v školách Koránu. Nejde však o pochopenie obsahu, ale o poznanie slov naspamäť, lebo sú to Božie slová. Každý oddaný moslim sa snaží ovládať naspamäť čo najviac súr Koránu a čítať Korán tak často, ako je to len možné.

V pravom slova zmysle je „viditeľným“ dôkazom uznania Koránu islamské umenie písania, kaligrafia. Verše Koránu sa tiež často používajú ako amulet proti zlému oku, proti chorobe a inému zlu.

Ramadán
Raz do roka, v posvätný mesiac ramadán, sa celý islamský svet postí. Ramadán je deviaty mesiac islamského lunárneho kalendára. Pôst počas ramadánu je jedným z piatich pilierov islamu a jednou z hlavných povinností, ktoré musí moslim splniť. Začiatok ramadánu závisí od mesiaca a mení sa z roka na rok.

Pôst má rôzne významy, predovšetkým slúži na obrátenie sa k Alahovi, je to aj spôsob samočistenia, no je považovaný aj za zdraviu prospešný. Veriaci by mal vedieť súcitiť aj s hladnými a trpiacimi. Pre moslimov však pôst znamená viac ako len zdržiavanie sa jedla. Od prvého úsvitu, od času, „keď rozoznáš bielu niť od čiernej“ (Imsak) až do západu slnka (Iftar), sa vyhýba jedeniu, pitiu, fajčeniu a pohlavnému styku. Pôst môže prerušiť každý, kto je starý, chorý alebo cestuje, rovnako ako tehotné ženy a dojčiace matky. Pôstne dni si však treba vynahradiť. Ak to nie je možné, za každý vymeškaný deň možno nakŕmiť človeka v núdzi alebo mu dať almužnu. Počas mesiaca pôstu sa zásadne mení verejný život, prísnejšie sa dodržiava päť denných modlitieb, veľa sa číta Korán, viac času sa venuje rodine a daruje sa núdznym.
Vo všetkých reštauráciách a hoteloch sa večer stavajú „ramadánové stany“ a sú tu špeciálne ramadánové špeciality. Po západe slnka môžete hodovať – podľa všetkých pravidiel (kuchárskeho) umenia. Na konci ramadánu je festival „Eid al Fitr“, ktorý má určité paralely s kresťanským vianočným festivalom.

Cudzinci zdržiavajúci sa v Emirátoch počas ramadánu by mali na verejnosti (aj na plážach!) dodržiavať tieto prísne pravidlá: Počas dňa nepite, nejedzte a nefajčite.

Samozrejme sa môžete najesť a napiť v klimatizovaných hotelových reštauráciách. Vyhradené reštaurácie sú oddelené závesmi, aby žiaden pôst nedostal chuť. Služba vo vonkajších priestoroch hotelov je počas ramadánu veľmi obmedzená. Izbová služba na druhej strane funguje perfektne.